Bezpečnostné
pravidlá komunikácie s inteligenciami z iných rozmerov
(25
pravidiel normálnosti)
Nielen
tzv. kontaktéri mimozemských civilizácií, ale každý - výslovne opakujem:
každý - je v spojení s bytosťami z mimozemských a paralelných svetov. Nie
to je dôležité, že človek je v spojení s niečím neviditeľným - lebo to
je každý - ale to, s kým konkrétne, s bytosťami akej kvality sa spája -
lebo to je u každého rôzne!
Každou
myšlienkou a citom, každým rozhodnutím medzi protikladnými pocitmi a hlasmi
v našom vnútri sa prikláňame k takým alebo onakým bytostiam a vytvárame k
nim stále silnejšie spojnice. Každým slovom a činom spečaťujeme zmluvu s
bytosťami, ktoré si nás raz v budúcnosti “odnesú”, s ktorými budeme
chtiac-nechtiac musieť odísť do sveta, aký sme tu na Zemi hlásali svojím
životom.
Závoj medzi svetmi sa zvoľna stenčuje a iné rozmery budú do nášho pozemského
diania zasahovať stále hmatateľnejším spôsobom. Pre jednu časť ľudstva
to bude sviatok a veľké šťastie, keď budú môcť nadobúdať stále väčšiu
istotu o prítomnosti tých prekrásnych bytostí, ktoré doteraz iba tušili,
ale neodvážili sa v ne uveriť. No pre tých, čo denne neúčtujú so svojím
svedomím, čo chcú do poslednej chvíle unikať pred pravdivým poznaním
svojho vnútorného sveta to bude nakoniec taká hrôza, ako keby odrazu
rozsvietili - a oni sa uvidia v objatí niečoho odporného.
Keď sa po druhej svetovej vojne v USA objavili prvé fotografie “neidentifikovaných lietajúcich obejktov” (UFO), bolo to pre ľudí v tom čase čosi naozaj neuveriteľné, nevšedné. Naprostá väčšina obyvateľov tejto planéty sa prikláňala k názoru, že to, čo je na fotografiách, nie sú kozmické lode, ale klobúky pohodené do vzduchu a že to, čo videli svedkovia, bol len nejaký ojedinelý atmosferický úkaz.
Aby sme si uvedomili, aká globálna premena vedomia sa v tomto smere uskutočnila za posledné polstoročie, stačí uviesť tri fakty: V súčastnosti každý desiaty obyvateľ Spojených štátov tvrdí, že mal nejaký kontakt s UFO a 45 % Američanov verí, že UFO existujú. Len na území USA vychádza okolo 800 ufologických periodík, ktorých čitateľská obec musí ísť do státisícov, ak nie miliónov.
Veľký
počet ľudí na celom svete je nielen presvedčených o existencii mimozemských
civilizácií, ale sa vážne zaoberá aj myšlienkou, že “mimozemšťania”
by teraz mali nejakým rozhodujúcim spôsobom zasiahnuť do dejín planéty
Zeme: očakávajú, že v najbližších rokoch by sa mala uskutočniť evakuácia
pozemšťanov na nejakú inú planétu; alebo sa pripravujú na prechod Zeme do
štvrtej či piatej dimenzie. Hovoria o tom, že ich priatelia, ktorí sú
nezvestní, sú už na iných planétach a dúfajú, že aj pre nich prídu
mimozemšťania a že ich buď vezmú do iného sveta alebo im nejako inak pomôžu
vyriešiť ich osobné problémy. Iní (vrátane vysokých štátnych
predstaviteľov) sa zase obávajú, že mimozemštania by nás mohli napadnúť
a niečo nám ukoristiť alebo si z nás urobiť pokusnú kolóniu, takže robia
akési prípravy na obranu proti invázii.
Množstvo
ľudí verí, že sa tu odohráva akýsi program genetického kríženia dvoch
kozmických rás. Objavujú sa otcovia, ktorí majú vraj deti na iných planétach
a matky, ktoré tvrdia, že splodili dieťa s mimozemšťanom. Ďalšie zástupy
rodičov sa hlásia so žiadosťou, že by radi prijali na výchovu “hviezdne
dieťa”.
Tá
istá nálada vládne nie len medzi časťou obyvateľstva USA, ale celej
Severnej aj Južnej Ameriky, Európy, Južnej Afriky, Austrálie a inde. Od nástupu
glasnosti v r. 1985, kedy bol v ZSSR zrušený zákaz publikovať správy o UFO,
prinášala aj naša tlač správy zo sibírskych miest, kde údajne mimozemšťania
pristávali na ulici pred zrakmi čakajúcich na zastávke autobusu, uprostred
detí na futbalovom ihrisku a pod.
Výnimkou nie je ani Slovensko. Rastúci počet ľudí je v kontakte s akýmisi inteligenciami, ktoré sami seba predstavujú ako informačné centrály mimozemských civilizácií. Keby sa niekto podujal urobiť prieskum napríklad v Bratislave-Petržalke, aké veľké percento ľudí pokladá za možné, že nad strechami ich panelákov lietajú lietajúce taniere, bol by výsledkami asi šokovaný.
Ani
najväčší skeptik dnes už nemôže zatvárať oči pred faktom, že vo
vedomí ľudstva sa odohrala zmena globálnych rozmerov: ľudia si znova zvykajú
na myšlienku, že popri nás existujú paralelné dimenzie a v nich inteligentné
bytosti, ktoré zasahujú do nášho bytia.
Sú
kontaktéri blázni?
Pre
tzv. Racionalistov (1) je človek, ktorý vidí niečo, čo ostatní
nevidia, alebo počuje hlasy, ktoré ostatní nepočujú, buď podvodníkom
alebo “typickým bláznom”, aký patrí na psychiatrickú kliniku.
Medzi UFO-kontaktérmi sú pravda aj takí, čo si svoj “kontakt” vymysleli, pretože sa tiež chcú raz v živote stať stredobodom pozornosti. Títo však netvoria väčšinu a nebudeme si ich ďalej všímať. Väčšina UFO-kontaktérov nie sú “blázni” v tom zmysle, že by videli a počuli niečo, čo neexistuje. To, čo vidia a počujú, sú skutočné objekty a bytosti, ktoré tu s nami koexistujú v jemnejších rozmeroch nášho bytia. Problém je v tom, že títo ľudia nie sú na takúto konfrontáciu s “rozšírenou realitou” pripravení. Ani inteligenčne, ani vôľovo, ani morálne. Nie sú na ňu pripravení tak, aby ju mohli zvládnuť so zachovaním psychickej rovnováhy. Ocitajú sa jednou nohou vo svete, o ktorom nemajú žiadne vedomosti, v ktorom sa nevedia orientovať. Tu s nimi komunikujú inteligencie rôznorodého charakteru a záujmov, ktoré ich konfrontujú so záplavou nových informácií a návrhov. Myslenie, rozhodovanie a konanie kontaktéra sa takto dostáva a stále viac vťahuje do informačného toku z inej dimenzie, ktorý zostáva pred zrakmi ostatných ľudí skrytý. Okolie to potom vníma tak, že kontaktér je stále viac “mimo”, že jeho konanie sa zakladá na nejakých nevysvetliteľných, iracionálnych pohnútkach.
Keďže
kontaktéri významu a podstate svojich zážitkov spravidla rozumejú len
minimálne alebo vôbec nie, kombinujú ich vedome aj podvedome so svojimi
vlastnými domnienkami na základe svojich obmedzených poznatkov a predstáv,
čoho výsledkom je jedno nerozmotateľné klbko chybných postojov, poloprávd
a nejasností.
Prirodzený
vývoj má byť taký, že človek musí
najprv zvládnuť tento svet, a až potom mu smú byť odovzdané kľúče
od brány k inej, širšej realite. Ale veľká časť kontaktérov sa dostala
alebo chce dostať do inej reality práve preto, že tento svet nezvládli!
Pretože sa do toho sveta neprepracovali z vlastných síl, ale boli len “nečakane
kontaktovaní” a odvtedy je “cez nich pôsobené”, nemajú vyvinuté duševné
orgány, ktoré sú potrebné na to, aby zvládli zvýšené nároky, aké táto
širšia realita na nich kladie a aby sa tam dokázali pohybovať cieľavedome a
s istotou. Nemajú ani potrebný rozhľad, ktorý by im dovolil zaradiť prežité
do širšieho rámca poznatkov; ani takú disciplínu myslenia, aká je tam
potrebná na odlíšenie subjektívna od objektívna; ani čistotu cítenia a
jasné morálne vedomie, ktoré by ich ochránilo pred vplyvom deformovaných
inteligencií. Každá nedokonalosť povahy, ktorú si so sebou berú do nového
sveta, sa tam zmnohonásobí a stáva sa nebezpečnejšou.
Nezodpovedný
postoj vedy
Akademická veda sa dopúšťa veľkého hriechu v tom, že sa tak zaujate snaží vylúčiť všetky jemnohmotné skutočnosti z poľa svojho skúmania. Namiesto toho, aby do tejto oblasti práve vnášala svoju prekrásnu systematickosť, exaktnú metodiku a dobrý zvyk jasne definovať terminológiu, tvári sa, že jemnejšie rozmery bytia neexistujú. Prenecháva tak tú časť obyvateľstva, ktorá je už dnes nútená sa so silami z iných rozmerov nejako vysporiadať a harmonicky ich integrovať do svojich životov, napospas sebe samým alebo ľuďom, ktorí majú veľkú sebaistotu ale malé vedomosti. Vedecká obec sa tak stáva priamo spoluzodpovedná za obrovský zmätok, ktorý v tejto oblasti vládne, a aj za mnohé ľudské tragédie, ktoré sa tam odohrávajú. Je za ne spoluzodpovedná napriek tomu (pretože práve preto!), že sa od “ezoteriky” chce tak kŕčovito dištancovať a ukazovať, že s ňou nemá nič spoločné!!
Pred
tridsiatimi rokmi bol na Liptove jeden horár, ktorý sa zastrelil, pretože
videl lesné bytosti. Povedzte, kto je za túto samovraždu viac zodpovedný?
Ten horár, ktorý videl skutočnosť, alebo tí psychiatri, ktorí ho s
bohorovnou sebaistotou vzdelancov presvedčovali, že je blázon, že má
psychickú poruchu? Alebo ľudia v jeho okolí, ktorí súc posilnení vo svojej
nevedomosti autoritou bielych plášťov sa mu posmievali, že je “typický
blázon”, pretože vidí v lese škriatkov - takže ten psychický tlak
nakoniec nezvládol? Keby mu bol niekto vysvetlil, že okrem normálneho videnia
existuje ešte aj éterické videnie a že lesné bytosti existujú, mohol by žiť
ďalej. Povedzte, koho je to úloha, aby ako prvý vedel o existencii málo
frekventovaných psychických schopností a vedel ich správne vysvetliť? Nie
je to náhodou úloha kňazov a vedcov?
Nielen
terajší UFO-kontaktéri, ale aj mnohí z tých, ktorých sme dvesto rokov
zatvárali do psychiatrických liečební, pretože tvrdili, že počujú hlasy
alebo sa rozprávajú s Napoleonom, skutočne videli a počuli. Ale my -
namiesto toho, aby sme im pomohli zorientovať sa, a vysvetlili, čo sa im
vlastne stalo - sme im dávali elektrické šoky, studené sprchy a upokojujúce
tabletky, aby na svoje zážitky “zabudli” a aby nakoniec tvrdili, že už
nič nevidia a nepočujú, aj keď vidia a počujú, a až potom sme ich prepúšťali
domov ako zdravých!
Ako
môže kedy psychiatria dúfať, že porozumie silám, ktoré tieto veci
spôsobujú, keď začína vždy tým, že popiera ich existenciu? Čo má robiť
človek, ktorý ide za odborníkom, lebo potrebuje komunikovať o zážitku,
ktorému nerozumie - a tento s ním komunikuje tak, že mu tvrdí, že nič nezažil,
alebo s ním blahosklonne súhlasí, pretože ho už považuje za beznádejný
prípad? Buď musí dokázať mať väčšiu dôveru v seba ako v autority,
alebo musí uveriť, že je blázon!
Závoj
sa dvíha
Závoj medzi hrubohmotným a jemnohmotným svetom sa už posledných 120 rokov zvoľna stenčuje a bude sa stenčovať naďalej. Všemožných javov, pri ktorých sa iné dimenzie prelínajú do našej reality, bude neustále len pribúdať. Podľa zákona kolobehu svetov bude ľudstvo počas budúcich dvoch-troch tisícročí postupne naplno kofrontované s najbližším nad nami ležiacim rozmerom - či chce alebo nie - a bude sa s ním musieť naučiť počítať ako s reálnou silou a integrovať ho do svojho “rozšíreného obrazu o realite”.
Zatiaľ je však oblasť komunikácie s inými rozmermi v pozícii akéhosi “spoločenského vytesneného komplexu”: môže pôsobiť v “spoločenskom podvedomí”, ale nie v “spoločenskom vedomí” - lebo tam je tabu. Vedomie spoločnosti, čiže oficiálne inštitúcie, stále neberie existenciu iných svetov vážne - takže všetka činnosť s tým súvisiaca sa môže odohrávať iba v podvedomí spoločnosti, čiže neoficiálne. Takýto stav je paradoxný a nebezpečný! Pretože pokiaľ popierame existenciu iných rozmerov, nemôžeme uskutočniť žiadne účinné kroky na ochranu pred nepriaznivými vplyvmi, ktoré odtiaľ pôsobia, ako ani na využitie priaznivých možností, ktoré sú tam k dispozícii.
Tento
paradoxný rozkol v spoločenskom vedomí si veľmi rýchlo uvedomíme na
príkladoch: V súčasnosti polícia na celom svete (aj na Slovensku) využíva
informácie z astrálnej sféry na riešenie kriminálnych prípadov. Ľudia
nevedia skoro nič o tom, že množstvo prípadov, ktoré by inak polícia
musela odložiť ad acta, od úkladných vrážd až po krádeže automobilov,
sa podarilo rozriešiť vďaka médiám a jasnovidcom. (2)
A predsa: keby ste sa na ministerstve vnútra pokúsili vyčleniť nejaké
prostriedky na výskum alebo na osvetu, alebo aspoň nejakú malú odmenu pre
médiá, ktoré za túto prácu neraz zaplatia svojím zdravím, odpoveď by
pravdepodobne znela, že so šarlatánmi nechcú mať nič spoločné.
Na
východe to bol donedávna marxizmus-leninizmus a na západe kresťanský
katolicizmus a protestantizmus, ktoré oficiálne popierali alebo zakazovali
zaoberať sa akýmkoľvek magičnom a mystičnom. Napriek tomu obe strany tajne
investovali do využitia psychotronických fenoménov vo vojenskej taktike,
ktorá napríklad v prípade kórejskej vojny aj skutočne zohrala rozhodujúcu
úlohu.
CIA organizovala v 50-tych rokoch v televízii panely a diskusie, ktorých cieľom
bolo zdiskreditovať otázku existencie UFO pred verejnosťou - a zároveň
potichu iniciovala projekty na ufologický výskum, vysielala vojenské stíhačky
s príkazmi niektorý z lietajúcich objektov zostreliť a robila opatrenia
proti invázii z vesmíru.
V
SRN má v súčasnosti živnosť dvadsaťkrát toľko jasnovidcov a astrológov,
ako je tam platených kňazov a farárov. Tisíce senzibilov po celom svete
fungujú ako nejaké orákulá napojené na mimozemské informačné centrály,
okolo ktorých sa zhromažďujú ďalšie tisíce ľudí, ktorí sa k nim chodia
pýtať o radu, čo majú robiť. A medzi tými, čo sa chodia radiť, nie sú
len hociakí ľudia - ale všetky vrstvy spoločnosti, až po diplomatov a
vysokopostavených štátnych predstaviteľov a zámožných podnikateľov,
ktorých rozhodnutia majú globálny spoločenský dopad. Pre takéto orákulum
nie je žiaden problém presvedčiť klienta o svojej moci: stačí ak mu pri
prvej návšteve odhalí o ňom alebo o jeho najbližších tie najintímnejšie
informácie, ktoré nemohol vedieť nikto, len on sám; alebo mu úspešne
predpovie, čo sa stane zajtra - a klient je presvedčený.
Inteligencie
z iných rozmerov už dávno pôsobia medzi nami ako reálne sily, ktoré ovplyvňujú
vedomie milionov ľudí - zatiaľčo vedci sa stále ešte dohadujú o ich
existencii alebo neexistencii!
Prostredníctvom všelijakých lóží, kultúrnych nadácií, informačných
centrál, rôznych inšpirovaných osobností, vedcov, spisovateľov a umelcov,
siekt a náboženstiev, si budujú hradby a bašty uprostred nášho spoločenského
a politického života - jedna proti druhej - a bojujú o každú piaď územia
v ľudských dušiach - zatiaľčo politickí predstavitelia stále tvrdia, že
majú na práci niečo dôležitejšie, ako starať sa o “iné dimenzie”!
Tieto
inteligencie, z ktorých každá stojí na inom stupni a hrá na kozmickej šachovnici
inú rolu, inšpirujú a usmerňujú celé myšlienkové svetonázorové prúdy
a náboženské hnutia, diktujú knihy, ktoré vychádzajú v miliónových
nákladoch. Asistovali takým vojvodocom ako Mohamedovi alebo Jane z Arku, ale
aj takým, ako Hitlerovi, ktorí zmenili politickú mapu sveta - a my stále
trváme na tom, že to nie je dôležité?!
Dômyselným
spôsobom presvedčili raz špiritistov, raz adventistov, raz jehovistov, aby
robili to a ono, že bude napríklad koniec sveta a že ich vezmú do neba, takže
už ani nesiali, ale len predávali domy a polia a vyčkávali Krista na oblaku.
A hľa - o sto rokov neskôr znova presvedčili UFO-kontaktérov a rozličné
skupiny, že Zem zanedlho prejde do inej dimenzie alebo že sa chystá
evakuácia na iné planéty, takže zase čakajú na “Ortona”, ktorý má
priletieť ako vrchný veliteľ evakuačného plánu!
To,
čo sa pred sto rokmi volalo medialita, sa dnes premenovalo na channeling a
znova sa robí to isté - aj s tými istými chybami, ako pred sto rokmi. Ako
to, že ľudstvo stojí zoči-voči silám z iných dimenzií zase úplne
nevedomé, neinformované, nepripravené, presne tak, ako pred päťdesiatimi
alebo sto rokmi? Ako je možné, že sme sa nepoučili z histórie, ktorá
by mala byť učiteľkou života? Samozrejme, že sa nemôžeme poučiť z
dejín - pretože my dodnes tvrdíme, že sa v dejinách nič také neodohralo!!
Ani v jednej učebnici dejepisu, ani v jednej učebnici psychológie nie je žiadna
zmienka o tom, že zhruba na prelome storočí napríklad existovalo jedno
hnutie, celosvetovo rozšírené, ktoré sa kontaktovalo s nejakými neviditeľnými
inteligenciami; že tieto inteligencie boli rozličného druhu, z ktorých
niektoré boli ľuďom užitočné a iné im zase dopomohli do nešťastia. V učebniciach
a ďalších knihách je naopak napísané, že existovali akýsi špiritisti,
ktorí sa však s nikým nekontaktovali, pretože ten niekto vraj neexistoval! Kým
sa budeme klamať o našich dejinách, budeme odsúdení opakovať tie isté
chyby donekonečna!!!
Nielen
tzv. kontaktéri mimozemských civilizácií, ale každý - výslovne opakujem:
každý - je v spojení s bytosťami z mimozemských a paralelných svetov. Nie
to je dôležité, že človek je v spojení s niečím neviditeľným - lebo to
je každý - ale to, s kým konkrétne, s bytosťami akej kvality sa spája -
lebo to je u každého rôzne!
Každou
myšlienkou a citom, každým rozhodnutím medzi protikladnými pocitmi a hlasmi
v našom vnútri sa prikláňame k takým alebo onakým bytostiam a vytvárame k
nim stále silnejšie spojnice. Každým slovom a činom spečaťujeme zmluvu s
bytosťami, ktoré si nás raz v budúcnosti “odnesú”, s ktorými budeme
chtiac-nechtiac musieť odísť do sveta, aký sme tu na Zemi hlásali svojím
životom.
Závoj
medzi svetmi sa zvoľna stenčuje a iné rozmery budú do nášho pozemského
diania zasahovať stále hmatateľnejším spôsobom. Pre jednu časť ľudstva
to bude sviatok a veľké šťastie, keď budú môcť nadobúdať stále väčšiu
istotu o prítomnosti tých prekrásnych bytostí, ktoré doteraz iba tušili,
ale neodvážili sa v ne uveriť. No pre tých, čo denne neúčtujú so svojím
svedomím, čo chcú do poslednej chvíle unikať pred pravdivým poznaním
svojho vnútorného sveta to bude nakoniec taká hrôza, ako keby odrazu
rozsvietili - a oni sa uvidia v objatí niečoho odporného.
Ak
chce niekto chodiť do lesa, musí ho poznať, aby vedel, čo ho tam čaká. Ak
chce ísť povedzme na huby, musí ísť buď so skúseným sprievodcom alebo
musí mať dôkladnú teoretickú prípravu spojenú s viacročnou praxou, aby
vedel rozoznať všetky druhy húb, aj tie, ktoré sa podobajú ako vajce vajcu,
ale jedna z nich je jedlá a druhá jedovatá.
Prales,
džungľa je tým najlepším prirovnaním toho, čo človeka čaká v jemnejších
hmotných rovinách: nájde tam všetko, od nádherných kvetov a prítulných
zvierat až po dravé zvery a jedovaté byliny. A musí byť veľmi bdelý,
bystrý a veľa poznať, ak chce odtiaľ vyviaznuť bez úhony.
V
tej džungli vám nepomôže žiadne mechanické pravidlo, žiaden fígeľ ani
amulet. Jedinou spoľahlivou ochranou je vlastná kvalita: ozajstná čistota
srdca a pravdivé poznanie všetkých hierarchií bytostí, ich pôvodu,
poslania a právomocí.
Pretože
sa však väčšina ľudí práve práci na tomto sebazdokonalení akosi vyhýba,
alebo si myslí, že ju nepotrebuje, chceme dať aspoň niekoľko základných
pravidiel, ktoré by mal byť schopný aplikovať každý, a ak ich bude
aplikovať cieľavedome, zachráni ho to aspoň pred najhrubšími omylmi.
Tieto pravidlá by sa dali nazvať aj “pravidlá normálnosti”, pretože sú
založené na jedinom jednoduchom princípe, z ktorého si čitateľ bude môcť
odvodzovať ďalšie a ďalšie pravidlá aj sám:
[5]
Mieru, do akej sa udalosť v jednom rozmere odrazí na udalostiach v inom
rozmere, môže oveľa lepšie posúdiť ten, kto sa nachádza v oboch rozmeroch
súčasne, ako ten, kto sa nachádza len v jednom z nich.
Systematicky
sa táto chyba robí napríklad pri predpovedaní katastrof. Katastrofa alebo nešťastie
sa nemusí vždy odohrať v takých drastických obrazoch, v akých ju pozoruje
jasnovidec v astrále niekoľko týždňov alebo rokov predtým - ak sa na Zemi
k tomu pripájajú a spolupôsobia ešte protichodné pozitívne sily, ktoré
zmiernia jej dopad. Len ak nejaká osoba alebo krajina už takéto ochranné
sily, ktoré sem pritekajú zase z iných rozmerov, nemá, pretože na ne z
nejakého dôvodu už stratila nárok, je vydaná napospas blížiacemu sa zlu v
plnej miere.
Často
opakovaným myšlienkovým postupom je, že civilizácia, ktorá disponuje
nejakou technológiou, aká je na Zemi neznáma, sa označuje za “vyššiu
civilizáciu”. “Vyššiu” v akom zmysle?
Byť
technicky vysoko a byť duchovne vysoko sú dve rozličné veci. V skutočnosti
sa vám môže stať, že natrafíte na mimozemšťanov, ktorí manipulujú s určitou
technológiou, na Zemi nezvyčajnou - a pritom nie sú na žiadnej duchovnej
úrovni, doslova žiadnej, pretože ide o bytosti-roboty, automatické
inteligencie, ktoré vôbec nemajú ducha, ale len vysoký intelekt, ktorý by
sa dal prirovnať k umelej inteligencii počítačov.
[6]
Technologická vyspelosť civilizácie nie je kritériom jej duchovnej úrovne.
Časť
ufológov je taká fascinovaná skúmaním pohonu lietajucich tanierov,
analýzou kovových zliatin a pod. - že sa zabúdajú opýtať tie najhlavnejšie
otázky: načo sú tu a čo to pre nás znamená?
Predstavte si, že by po dlhom čase pricestoval váš strýko z Ameriky, a
pricestoval by na luxusnom cadillacu s metalýzou A vy by ste boli takí
fascinovaní vozidlom, aké vidíte po prvý raz v živote, že by ste sa ho
donekonečna vypytovali len na to, akú má spotrebu, objem valcov, koľko
“vytiahne” atď. - až by ste nakoniec zabudli strýka pozvať ďalej a
opýtať sa ho, prečo vlastne prišiel. A takto by to bolo pri každej návšteve.
No čo by si ten váš strýko o vás pomyslel? A keby potom odcestoval, mohli
by ste si povedať: “ten náš strýko musí byť ale výnimočne múdry a všestranne
rozvinutý človek na vysokej úrovni, keď má také auto!” A pritom by to
tak vôbec nemuselo byť!
[7]
Dôležité je kto prišiel a čo chce - nie to, na akom stroji prišiel.
Väčšina
ufológov si pravda myslí, že si kladú otázku “prečo sú tu a čo chcú”.
Ale toto kladenie otázok je veľmi slabé a odpovede ešte slabšie: obmedzujú
sa spravidla len na to, že ľudia vkladajú do odpovedí len svoje vlastné
predstavy, strachy, potreby a želania. Nevedia si predstaviť, že by mimozemšťania
mohli mať aj nejaké úplne iné motívy, ako len niektoré z tých, aké
motivujú ich vlastný osobný život.
Prvé
predstavy ľudí o mimozemšťanoch boli motivované strachom, že ide o
inváziu: ľudia pripisovali mimozemským civilizáciám svoju vlastnú agresiu;
báli sa, že nás zožerú alebo si z nás urobia pokusné zvieratá alebo
otrokov (tak, ako my na Zemi zvykneme zotročovať slabšie rasy a národy).
Trvalo štyridsať rokov, kým ľudia začali stále viac chápať, že keby
nás lietajúce taniere boli chceli alebo smeli zničiť a ukradnúť nám
planétu, boli by to mohli urobiť už dávno a netrvalo by to viac ako päť
minút.
Namiesto
toho sa v posledných dvoch desaťročiach rozšírila iná predstava: ľudia
zase veria, že mimozemšťania nám prišli “pomôcť”. Ale spôsob, akým
si túto “pomoc” predstavujú, je založený výhradne na ľudských
potrebách a želaniach. Snívajú o tom, že mimozemšťania si nás čoskoro
odvezú na nejakú inú planétu, alebo nás obdarujú nejakou zázračnou
technológiou, ktorá bude ekologicky čistá a vyrieši všetky naše globálne
problémy. Potrvá ešte pár rokov, kým sa zase podarí ľuďom vysvetliť,
prečo je tento ružový scenár budúcnosti ilúziou.
Vysvetliť
ľuďom niektoré jednoduché pravdy je nesmierne ťažké, pretože ľudia si
radšej vyberajú niekoho, kto hovorí niečo, čo síce nie je pravda, ale im
to viac vyhovuje. Z takého človeka potom urobia autoritu a tú autoritu potom
nasledujú a majú pocit bezpečia, pretože ju nasleduje veľké množstvo ľudí.
[8]
Porovnávajte prijaté informácie s konkrétnymi skutočnosťami okolo seba.
Ak
vám váš “kontakt” podáva stále len také informácie, ktoré si nemôžete
nijako overiť, napr. o živote na iných planétach a pod., požiadajte ho
výslovne o to, aby vám poskytol aj také informácie, ktoré si môžete overiť
zároveň aj inými cestami. Tieto informácie si zapisujte a systematicky ich
vyhodnocujte.
Ľudia sa zvyknú donekonečna vypytovať na veci, ktoré nevidia: na to, akú
majú auru, aký je život v iných galaxiách, čo boli v minulom živote - ale
sotvakoho napadne položiť otázky ako: Kedy som sa narodil? Aký je dnes deň?
Kde som bol včera? Prečo som tam bol? Skúste to - a dozviete sa veľmi veľa:
dozviete sa, aký spoľahlivý je váš kontakt.
Napríklad v júli tohto roku pricestovala do Bratislavy jedna americká kontaktérka, ktorej neviditeľní učitelia tvrdia, že zemská os sa nakláňa a že onedlho nebude prechádzať Arktídou a Antarktídou, ale Atlantickým a Pacifickým oceánom. Keby to bola pravda, že Zem sa točí ležato, slnko by ráno už nevychádzalo na východe ale na severe a večer by nezapadlo na západe ale na juhu. A v noci by sa celá hviezdna obloha netočila okolo Severky, ale okolo niektorej inej hviezdy, povedzme v Orióne alebo inde, podľa toho, kam by smerovala zemská os. Lenže slnko stále vychádza na východe a zapadá na západe presne tak, ako doteraz, a obloha sa stále točí okolo bodu, ktorý je vzdialený 0° 58' od Polárky a za posledné storočia sa neodchýlil ani o jedinú oblúkovú minútu od svojej predpísanej dráhy.
Ak
nebudete bdelí a nebudete sa namáhať porovnávať prijaté informácie so
skutočnosťou, vaší “ufóni” a “neviditeľní majstri” vám odškriepia
doslova aj nos medzi očami a slnko na oblohe.
Keď potom takej osobe, ktorá také čosi tvrdí, poviete, že hovorí očividnú
nepravdu - vôbec ju tým nevyrušíte z jej sebaistoty; lebo ona vôbec
nepochopí, že ste ju usvedčili z hmatateľného omylu. Bude ďalej s nenarušeným
sebavedomím cestovať po svete ako “svetový učiteľ” a pripravovať ľudí
na “prechod do piatej dimenzie”.
Ak
nenecháte takúto osobu, aby si len “húdla svoje”, ale donútite ju, aby
aj obhájila a vysvetlila svoje tvrdenia, odhalíte ešte prekvapujúcejšiu vec:
zistíte napríklad, že predtým síce hovorila, že “zemská os sa
naklonila”, ale teraz vám nevie povedať, či ide o magnetickú alebo rotačnú
os, a či mení svoj sklon vzhľadom ku kontinentom na zemskom povrchu alebo vzhľadom
k hviezdam na oblohe. To znamená, že táto osoba čosi “učí”, ale nevie
presne čo! Frázu “zemská os sa naklonila” jednoducho zopakovala po
svojich “neviditeľných majstroch” bez toho, že by sa kedy zamýšľala
nad jej významom a premýšľala o nej.
Niektoré
nepozemské informačné zdroje majú takú zvláštnu záľubu, že do svojich
kontaktérov hustia neuveriteľne zložité vedecké systémy a teórie pre
spásu ľudstva. Začnú vám napríklad diktovať “novú teóriu vodivosti a
supravodivosti kovov”, v ktorej jedna z hlavných myšlienok bude tá, že “čím
väčšie má niektorý kov neutrónové číslo, tým je vodivejší”, lebo
neutróny vraj spôsobujú vodivosť. Prv ako začnete písať vašu päťstostranovú
vedeckú štúdiu, s ktorou hodláte kandidovať na Nobelovu cenu a prv, ako by
ste s ňou mali začať obťažovať rôzne vedecké kapacity na akademických
ústavoch - pozrite sa prosím vás do chemických tabuliek: hneď zistíte, že
striebro má o polovicu menej neutrónov ako zlato a predsa je vodivejšie:
striebro je totiž kov s najväčšou tepelnou aj elektrickou vodivosťou. Päť
minút a jediný kontrapríklad stačia na to, aby ste sa presvedčili, že vaša
hypotéza je bezcenná a ušetríte si prácu na veľdiele.
Len
ak nenachádzate fakty, ktoré by vašej hypotéze odporovali, ale naopak samé
také, ktoré ju podporujú, znamená to, že celá vec stojí za preskúmanie.
[9]
Porovnávajte prijaté informácie medzi sebou navzájom.
Nehanbite
sa klásť vášmu informačnému zdroju také otázky, ktorými ho kontrolujete
a porovnávate jeho odpovede s informáciami od iných kontaktérov. Ak je
múdry, určite to pochopí, a nebude sa na vás hnevať. Človek, ktorý si
chce urobiť názor o nejakej neznámej veci, musí sa o nej informovať podľa
možnosti z viacerých strán.
Ak
napríklad dostanete informáciu, že vrchné veliteľstvo mimozemšťanov je
nad Slovenskom, neuspokojte sa s tým len tak bez všetkého. Informujte sa, čo
hovoria kontaktérom v iných krajinách. Zistíte, že takú istú informáciu
dostávajú aj v Amsterdame, v Dánsku, v Kalifornii, v Brazílii: všade sú
presvedčení, že vrchné veliteľstvo je u nich.
Ak
porovnávate výpovede jednotlivých mimozemských informačných zdrojov, a
zistíte, že napríklad Vorhilonovi ufóni sú marxisticky ladení, zatiaľčo
Dibitontovi sú bigotní katolíci, donucuje vás to premýšľať: buď nás
tí ufóni klamú; alebo sme vôbec nepochopili správne, čo nám chceli povedať;
alebo sú sami nevedomí - štvrtá možnosť nie je!
[10]
Porovnávajte u vášho kontaktu aj jeho vlastné výpovede medzi sebou.
Ak vám váš kontakt napríklad tvrdí, že Anička z horného konca je reinkarnovaná Kleopatra a o pol roka zasa že aj Marienka z dolného konca je tiež reinkarnovaná Kleopatra, opýtajte sa ho, ako to myslel: či sa Kleopatra teraz rozliala do dvoch osôb žijúcich na Zemi súčasne. Chyťte ho, ak treba - ako policajti pri výsluchu - na jeho vlastných protirečeniach a dívajte sa, ako kľučkuje: vtedy najlepšie zistíte, že napriek niektorým ohromujúcim informáciám, ktoré taký kontakt dokázal podať, niektoré iné informácie zasa vôbec nie je schopný chápať. Podľa toho si potom budete môcť urobiť presný obraz o tom, v akej sfére sa váš informačný zdroj nachádza, čo všetko vidí a čo už nie, a kde sú hranice jeho kompetencie.
V
jednej rodine (a zdá sa, že takých rodín dnes nie je málo) verili, že sa
kontaktujú s “Ježišom”. Keď ste sa ich opýtali, prečo si myslia, že
ich neviditeľný rodinný patrón je Ježiš, odpovedali, že im to povedal on
sám; že je vraj veľmi láskavý a vôbec robí všetko tak, ako by Ježiš
podľa ich predstáv robiť mal.
Keď v tej rodine jedného dňa ochorela stará mama, “Ježiško” im povedal,
že nie je potrebné volať lekára, pretože sa o starú mamu postará osobne.
Stará mama o dva týždne zomrela a rodina bola na určitý čas
dezorientovaná. “Ježiško” im však vysvetlil, že si teraz vzal starú
mamu priamo k sebe a že to tam pre ňu bude lepšie.
Povedzte,
je toto v súlade s pravidlami normálnosti?! Keď stretnete tu na Zemi človeka,
ktorý o sebe tvrdí alebo o sebe aj úprimne verí, že je Ježiš, uveríte mu
len preto, že sa tak predstavil alebo preto, že je dobrotivý a vyzerá presne
ako Ježiš z obrázku? Nenechajte robiť zo seba bláznov! Keď vás vaši
ufóni plašia, aby ste sa rýchlo odsťahovali, lebo vo vašej oblasti bude
zemetrasenie, a potom žiadne zemetrasenie nie je, povedzte mu: Čo si vlastne
myslíš - že ma budeš vodiť za nos?! Ale nenechajte sa potom hneď “opiť
rožkom” - odpoveďami ako: “Bolo to tak pre teba lepšie”, “skúšali
sme ťa”, “máme na to svoje dôvody, ktoré ti ešte nemôžeme povedať”
alebo dokonca “v poslednej chvíli sa nám podarilo zemetraseniu zabrániť”.
Keby vám niečo také urobil váš priateľ, ako by ste normálne reagovali?
Povedali by ste: “To si mi teda pekný kamarát, človeče, keď ma takto
blbneš. Ešte raz mi to urobíš a nechoď mi viac na oči!”
Niektorí
kontaktéri si však myslia, že ak sa budú pýtať “v mene Ježišovom”
alebo “v mene Ducha svätého”, že ich už neoklamú.
[11]
Žiadne formality vás neochránia!
Vonkajšími
gestami môžete urobiť určitý dojem v pozemskom styku s ľuďmi, aj to len
dočasne. Ale všetky vesmírne bytosti, ktoré sa k vám blížia z
vnútorných rovín, sa s vami kontaktujú podľa toho, a len podľa toho, akí
ste; nie podľa toho, čo rozprávate, či robíte nejaké zvláštne pohyby
rukami alebo si vešiate na krk amulety.
Mimozemské
inteligencie sa ku kontaktérom pridružujú na základe zákona rovnorodosti a
spravidla nie sú ani na oveľa vyššej ani na oveľa nižšej úrovni od
kontaktéra. Keby bol medzi kontaktom a kontaktérom príliš veľký rozdiel,
jedna zo strán by o kontakt veľmi rýchlo stratila záujem. Pre príliš
vysoké bytosti nemá zmysel, aby sa s vami kontaktovali, pretože im nebudete
rozumieť ani pol slova a pre príliš nízke tiež nie, lebo na ich návrhy aj
tak nebudete reagovať.
Príslovie “povedz mi, akých máš priateľov a ja ti poviem, aký si” sa v prípade UFO-kontaktérov dá parafrázovať:
[12]
Povedz mi, s akými ufónmi sa kontaktuješ - a ja ti poviem, aký si!
Nejeden
kontaktér, keď sa chváli, aké “múdrosti” mu jeho ufóni prezradili, si
vôbec neuvedomuje, že tým vydáva zároveň svedectvo o úrovni svojej
vlastnej osobnosti.
Ak
sa teda kontaktér chce skontaktovať s niekým, kto za to stojí, musí v prvom
rade pracovať na svojej vlastnej kvalite: od neho samého závisí, aké
bytosti ho budú môcť osloviť.
[13]
Kontaktér je zodpovedný za to, s kým sa kontaktuje!
Keď
niekto stojí pred súdom za krádež alebo iný trestný čin, nemôže sa
zbaviť zodpovednosti tým, že povie, že ho na jeho čin naviedla iná osoba.
Súd sa opýta: A kto vám kázal, aby ste tú inú osobu poslúchali? Vyvíjala
na vás nátlak alebo ste ju poslúchali dobrovoľne? Prečo ste pokladali
práve túto osobu za autoritu, ktorú treba poslúchať?
Máloktorý
z kontaktérov chápe, že nestačí byť
iba “kanálom” - hovorcom nejakej mimozemskej centrály - a nerozmýšľať.
Ak slúžite nejakej mimozemskej centrále, ktorá má deštruktívne úmysly
alebo vnáša zmätok do pozemského diania - ste za to spoluzodpovední!
Ľudia
vo všeobecnosti málo chápu, že ak najprv opradú nejakú osobu aureolou
autority - bez ohľadu na to, či je tá osoba tu dole na Zemi alebo inde - a
potom ju zbožne poslúchajú, že sú za to plne zodpovední!
[14]
Každý, kto prijíma nejaké informácie alebo ich dokonca šíri ďalej, je
povinný vyvinúť aj vlastné úsilie na to, aby si overil ich pravdivosť, užitočnosť
a mravnú hodnotu!
Ak
sa ukáže, že váš informačný zdroj je spoľahlivý, takže všetky jeho
informácie sa potvrdzujú, ani potom neupadnite do “viery”, že je
neomylný.
[15]
Deväť pravdivých tvrdení nie je zárukou, že desiate bude tiež pravdivé.
Myslite
na to, že každá sféra má svoj strop a nad ňou sú ďalšie sféry, do
ktorej vaši informátori už nemajú prístup.
Dalším
dôležitým kritériom pre posudzovanie každej informácie je jej užitočnosť.
Jedna
indická bájka hovorí o sádhuovi, ktorý po dvanástich rokoch odriekania v
lesnej pustatine získal dar, nadprirodzenú schopnosť chodiť po vode. So
svojou novou schopnosťou sa išiel pochváliť inému askétovi. Okázalo sa
pred ním prešiel po vode z jednej strany rieky na druhú. Očakávaný dojem však
na svojho kolegu neurobil. Ten mu hovorí: “Vidíš, ty hlupák. Dvanásť
rokov života si obetoval len preto, aby si dokázal to, čo dokáže každý,
keď dá prevozníkovi šesták!”
Tento
príbeh sa opakuje aj dnes. Sú ľudia, ktorí rozprávajú, že boli na inej
planéte u nejakej pokročilej civilizácie. Vtedy sa nezdržujte, ale sa takého
človeka opýtajte hneď na to najhlavnejšie: “A čo ťa tam naučili?
Povedali ti, ako máme rozriešiť ekologickú alebo energetickú krízu? Ako
zastavíme hlad a vojny? Máš nejaký liek na ten nesmierny politický a
ekonomický zmätok na Zemi? Vieš už, čo treba robiť?”
A
on vám povie: “To nie, ale naučili ma tam ohýbať lyžičky a kľúče
silou vôle!” A víťazoslávne vám predvedie, ako sa kávová lyžička prehýba
a topí ako vosk pod jeho pohľadom.
Vtedy
sa nenechajte ohúriť a povedzte: “To veľmi je pekné, že silou pohľadu sa
dajú deformovať kľúče. Ale čo s tým budeme robiť, načo je to dobré?”
[16]
Informácie a schopnosti, ktoré sa nedajú aplikovať, sú bezcenné!
Ak váš kontakt patrí medzi také, ktoré s obľubou podávajú záplavu informácií o živote na iných planétach; o tom, čo sa stalo pred 200 miliónmi rokov; že ľudia v nejakej vzdialenej galaxii majú šesťuholníkové oči a bývajú v osemuholníkových domoch, musí byť naprosto jasné, ako tieto informácie súvisia s naším životom teraz a tu. Ak to nie je jasné, treba sa opýtať: “A načo mi to všetko hovoríš? Čo si s tým mám počať?” (3)
Nie všetkým kontaktérom pravda vôbec príde na myseľ takto sa pýtať, či sa ich informácia dá aj na niečo použiť, lebo sú plne uspokojení už tým, že mimozemšťania sú ich zdrojom zábavy a pocitu vlastnej výnimočnosti.
Ak
vám teda mimozemšťania budú odovzdávať nejaký nový technický vynález
alebo nejakú kryštalickú horninu, ktorá má pomôcť vyriešiť energetickú
krízu na Zemi, nezabudnite si hneď pýtať aj návod na použitie! Ak vám
nedajú návod na použitie, je zbytočné, aby vám to odovzdávali.
[17]
Informácia musí byť zrozumiteľná nie len pre odosielateľa, ale aj pre prijímateľa,
inak to nie je informácia ale kryptogram!
Ak
vás niekto na ulici osloví a začne s vami komunikovať naprosto nezrozumiteľným
spôsobom, normálna reakcia z vašej strany bude, že poviete: “Prepáčte,
ale ja neviem, čo odo mňa chcete; ak mi chcete niečo povedať, musíte mi to
vysvetliť dajako inak, aby som vám rozumel.”
Z akýchsi záhadných dôvodov, kontaktéri dávajú svojim mimozemšťanom z tohoto pravidla výnimku. Prijímajú od nich rozličné šifrované správy bez dešifrovacieho kódu, mapy bez vysvetľujúcej legendy, odkazy napísané neznámou abecedou - a veria, že môžu obsahovať nejaké dôležité informácie.
Na
jednej strane veria, že pre mimozemšťanov nie je problém rozprávať ktorýmkoľvek
pozemským jazykom alebo posielať myšlienky priamo telepaticky - a na druhej
strane sa im nezdá čudné, keď nám nechávajú odkazy v nezrozumiteľných
abecedách. Veria napríklad, že kruhy a geometrické obrazce v obilí na
poliach južného Anglicka by mali obsahovať nejaké dôležité správy o budúcnosti
ľudstva. Tí, ktorým by predsa skutočne záležalo na tom, aby nám niečo
povedali alebo nás varovali, povedali by nám to tak, aby sme tomu aj rozumeli.
Ale niektorí mimozemšťania prilietajú z veľkej diaľky, až z iných galaxií
- ako sa zdá - zbytočne: lebo my nevieme, čo tými obrazcami v obilí chceli
povedať.
Dívajte
sa, či vášmu kontaktu vôbec záleží na tom, aby ste mu rozumeli. Alebo či
patrí k tomu typu rečníkov, akí sa vyskytujú aj na Zemi, ktorým záleží
len na tom, aby urobili dojem a nie na tom, aby im niekto rozumel.
Každá
zdravá výpoveď musí mať úvod, jadro a záver; jasný obsah a cieľ. Ak váš
kontakt nevie jednou vetou zopakovať, čo vlastne chce; ak nie je schopný viesť
sústredený dialóg a doviesť jednu myšlienku do konca; ak s vami vedie len
nikdy nekončiaci monológ, v ktorom nasledujú stále nové a nové myšlienky,
bez toho, že by sa tie predchádzajúce ukončili, začnite zvažovať možnosť,
že ste narazili na nejakú informačnú databanku, knižnicu, ktorej je úplne
jedno, či ju čítate odpredu alebo odzadu.
[18]
Buďte v komunikácii aktívni! Klaďte otázky! Každý skutočný učiteľ je
pripravený viesť obojsmerný cieľavedomý dialóg.
Ak
váš kontakt nevedie len nekonečné monológy, ale je ochotný komunikovať
obojsmerne, pozorne ešte sledujte, či s vami ten dialóg vedie naozaj alebo
len zdanlivo: či skutočne reaguje na to, na čo ste sa pýtali, alebo sa
“chytá” len niektorých slovných spojení vo vašej otázke a vytrháva
ich z kontextu. Je typickou vlastnosťou automatických inteligencií, že sú
predprogramované reagovať na určité vzorce, ale neuvedomujú si ich širší
kontext. Na takých rečníkov má položenie novej otázky spravidla len ten účinok,
ako keby ste drgli do gramofónu, takže preskočí ihla, a nekonečný monológ
pokračuje ďalej od iného miesta.
Existujú
však inteligencie, ktoré nijako nenachytáte na hruškách len pomocou logiky
a myslenia, pretože ich schopnosti v tomto smere ďaleko presahujú schopnosti
ľudské. Ale poznáte ich podľa toho, že nemajú ducha, že nemajú lásku.
Pred týmito inteligenciami vás nezachráni nič - len jasne sformované morálne
vedomie. Všetko, čo budú hovoriť, bude až príliš logické - a neuveriteľné
informácie sa potvrdia. Len niečo vo vás bude cítiť, že to, čo hovoria,
uráža váš zmysel pre dôstojnosť, zmysel pre krásno. Beda tej časti ľudstva,
ktorá si myslí, že na orientáciu v živote stačí iba silný rozum a nerozvíjajú
v sebe lásku k Vznešeným Pravzorom Cností: prepadnú mocnostiam
najinteligentnejším vo vesmíre, ale chladným ako ľad!
[19]
Najväčšou ochranou pred deformovanými inteligenciami je zreteľne sformované
vedomie morálnych hodnôt.
Treba
povedať - a dvakrát podčiarknuť - že viac ako polovica terajších kontaktérov
(a všetkých tých, čo ich nasledujú) sa nespája so žiadnym “duchovnom”,
ale len s neviditeľnou časťou hmotného sveta; s bytosťami, ktoré vychádzajú
v ústrety ich slabostiam.
[20]
Tisíckrát si dajte pozor, či váš “neviditeľný majster” len nelichotí
vašej pýche a nevychádza v ústrety vašim až príliš ľudským želaniam!
Deformované
(nedokonale vyvinuté) inteligencie sa s nami spájajú vždy prostredníctvom
príbuznosti s našimi charakterovými nedostatkami a slabosťami.
[21]
Skutočné kniežatá ducha nerobia nič iné, než že vyžarujú lásku, jas a
múdrosť, tichosť, vznešenosť a čistotu. Nikdy nevnucujú svoje odpovede
nikomu, kto sa nepýta, nikdy neobťažujú, horúčkovito nenaliehajú, nie sú
agresívne a posesívne; opĺzlo nevtipkujú, ani nikdy neschovávajú ľuďom
okuliare a hodinky.
Nemanipulujú
s ľuďmi bez toho, aby im vysvetlili, čo s nimi robia; neumiestňujú im strojčeky
v hlavách, nepichajú do nich ihly a neodoberajú im semeno!
Ľudia,
s akými bytosťami sa to spájate? Kde zostal váš zmysel pre Krásno?! Keď vám
nejaké šedozelené bytosti bez vlasov, bez uší, bez nosa, bez krku, tackajúce
sa knísavým krokom povedia, že to oni sú tí “anjeli” - nič sa vám na
tom nezdá čudné, nič vás na tom neruší?
Niektorí
kontaktéri, keď sa chvália svojimi novými mimozemskými spoločníkmi, vydávajú
tým hrozné svedectvo o retardácii svojho eticko-estetického vedomia.
[22]
Keď do vášho života vstúpia duchovné bytosti, vnesú do neho pokoj a
poriadok, nie zmätok a stratu rovnováhy.
Naplnia
vašu vnútornú bytosť vôňou; nezostáva po nich žiaden zápach spáleniny
alebo ektoplazmatický sliz.
Tí,
ktorí vedú evolúciu tejto planéty, nenaliehajú na ženy v domácnosti, aby
rýchlo niečo urobili, pretože spása sveta leží celá v ich rukách - až
ich dotlačia do veľkého psychického stresu a napätia. Verte, že majú
dostatok dobrých spôsobov, ako dopraviť nejakému generálovi dôležitú
informáciu - a nemusia kvôli tomu doviesť do zúfalstva nejakú bezmocnú ženu.
Pochopme,
že týmto entitám je úplne jedno, akým spôsobom dovedú človeka do
psychickej nerovnováhy. Ak je to žena, ktorá neuspokojila svoju materinskú
potrebu rozdávať dobro, budú jej vykladať Glauberove rozprávky o Bohu a o láske,
o blahu ľudstva a o tom, čo všetko mu hrozí, až sa bude cítiť ako nešťastná
matka sveta. Podstatné pre nich je len toľko, že ak sa im podarí uviesť
energetický systém človeka do nerovnováhy, môžu z neho čerpať substanciálne
étery, z ktorých žijú, a predĺžiť si tak vlastnú existenciu.
[23]
Keď začínate byť roztržití, keď nabúrate auto, keď si o vás šepkajú
v zamestnaní, keď v každodennom živote strácate pôdu pod nohami -
nepokladajte to za dobré znamenie!
Niektoré “kanály” sú presvedčené, že ich veľká odtrhnutosť od
reality, to, že “sú mimo”, je známkou ich veľkej “duchovnosti”. Nie
je to tak. Keď strácate psychickú rovnováhu alebo začínate mať zdravotné
ťažkosti, nenechajte si príliš rýchlo nahovoriť, že to je dobré znamenie,
pretože váš organizmus sa vraj už adaptuje na prechod do štvrtej dimenzie a
pod.
Nespoliehajte
sa príliš na to, že onedlho už aj tak pre vás priletia s lietajúcim
tanierom a odvezú si vás na inú planétu, kde vás dajú do poriadku. Myšlienka,
že by ľudstvo ako celok malo byť v najbližšej dobe evakuované na inú planétu,
podobnú Zemi, je ľudské želanie, ktoré odporuje kozmickým zákonom a odvekému
kozmickému evolučnému plánu - a Galaktická konfederácia nič také zatiaľ
dovoliť nemôže! Ľudstvo si pravda v budúcnosti vydobije právo na prístup
na iné planéty, ale vydobije si ho z vlastných síl - a dovtedy bude musieť
ešte splniť nejednu z podmienok zrelosti, ktoré teraz neplní, ba ani nechápe,
v čom spočívajú.
Povedzte,
z akého titulu by sme mali mať teraz nárok na novú planétu? Preto, že sme
túto planétu doviedli na pokraj ekologickej katastrofy? A načo? Aby sme pokračovali
v tom istom a zničili rovnakým spôsobom aj tú druhú planétu, a potom
tretiu, štvrtú a piatu?
[24]
Aj v Galaktickej konfederácii platia prísne zákony! Aj tam platí zákon
ekonomičnosti a nie je dovolené ničím plytvať bezvýsledne!
Myslíte,
že v celom kozme panuje taký hrozný neporiadok ako teraz na Zemi; že môžeme
priviesť celú jednu planétu do skazy a potom sa vyvliecť zo zodpovednosti
jednoducho tým, že odletíme? Žiadne planéty sa zadarmo rozdávať nebudú!
Tu platia oveľa viac Kristove slová: “Amen vám hovorím, že nevýjdete
odtiaľto, kým nezaplatíte do posledného haliera!”. Všetko, čo sme
pokazili, budeme musieť dať pekne do poriadku. Každú molekulu tejto Zeme
budeme musieť vziať do ruky ešte raz s láskou, kým bude dovolené, aby ľudstvo
definitívne preseklo kotevné laná, ktoré ho pútajú k jeho rodnej Zemi.
Niektorí “učitelia rýchleho nanebevstúpenia” si to však predstavujú
tak, že mimozemšťania nám čoskoro odovzdajú nejakú zázračnú technológiu,
ktorá vyrieši naše globálne problémy. Sľubujú napríklad, že už o pár
rokov budeme môcť disponovať schopnosťou bezprostredne tvoriť a ničiť
hmotu len pomocou sily myšlienok. Rozmýšľajte predsa, keby sme to smeli, aký
Babylon by sa tu na Zemi strhol? Koľkí z nás sú už teraz morálne-vôľovo
takí čistí a silní, aby si pri manipulácii s takou obrovskou mocou nepoubližovali
sami sebe ani jeden druhému navzájom?
Títo učitelia sa však domnievajú, že to vôbec nebude problém; lebo keď priletia mimozemšťania, tak nás vraj informujú o zákone karmy a o všetkom, čo potrebujeme vedieť, takže každý bude potom dobrý, lebo bude vedieť, že každé zlo aj dobro sa k nemu vráti. Lenže zákon odplaty je v rozličných podobách známy na Zemi od nepamäti - a ľudia sú predsa stále zlí. Pred dvetisíc rokmi nás už informoval Kristus o všetkom, čo sme potrebovali vedieť, a pred ním a po ňom mnohí ďalší - ale len malá časť ľudstva bola schopná pochopiť, čo vlastne hovorili a nájsť v sebe silu aspoň čiastočne ich nasledovať.
Pre tieto astromentálne inteligencie, ktoré hlásajú podobné naivné predstavy o vývoji ľudstva z večera na ráno je typické, že vôbec nechápu, že duch je čosi oveľa viac ako len mentálna informácia; že vývoj ľudstva nie je len záležitosť informácie, ale státisícročného boja ľudstva o sebastvárnenie. Vôbec nechápu, že duchovný pokrok môže byť len výsledkom dlhodobej vlastnej námahy, že môže vyrásť iba z vlastnej vôle, zvnútra a v žiadnom prípade nemôže byť vykonaný za nás alebo na nás niekým druhým zvonka; že ľudia sa nemôžu premeniť na svätcov len samotným príletom mimozemšťanov, hromadnými preletmi kozmických lodí alebo podpisom nejakej galaktickej zmluvy.
Ľudstvo
v súčasnosti nemôže byť dobré ani keby chcelo, lebo zatiaľ nedokáže ani
len rozlíšiť dobro od zla a pravdu od lži!
Vydobyť
si tieto schopnosti je, bude výsledkom nesmierne dlhého zápasu človeka o
neho samého.
V prejave niektorých odtelených (alebo aj vtelených) “majstrov” je síce
každé tretie slovo “Boh”, “láska”, “duchovný” - ale oni toto
slovné spojenie používajú len ako formálny jazykový útvar s osvedčeným
účinkom na ľudí. Tí v astrálnej sfére si pod “láskou” predstavujú
astrálnu vibráciu určitého druhu a tí v mentálnej sfére zase pod “láskou”
rozumejú určitú mentálnu formu - a tak neustále vyzývajú ľudí, aby
meditovali na určité pocity alebo vytvárali určité “pozitívne myšlienky”
- ale to, že Láska, naša Pani, je ktosi nepredstaviteľne viac, ako len emócia
alebo myšlienka, to v tomto procese nechápe ani kontakt ani kontaktér!
Takéto
inodimenzionálne organizácie, ktoré si tu prostredníctvom na Zemi žijúcich
ľudí budujú svoje sféry vplyvu, skutočne pracujú na tom, aby pozdvihli
svojich kontaktérov mentálne do svojej úrovne. Ale keď chce človek postúpiť
ešte vyššie, urobia všetko preto, aby ho vo svojej sfére zdržali: ubezpečujú
ho, že sú zástupcami Boha na Zemi, že oni sú hlavným štábom mimozemských
síl zodpovedných za evolúciu tejto planéty, že názory, ktoré si doniesol
odinakiaľ, sú od temných bytostí a len keď vraj zostane s nimi, že je pred
temnými bytosťami bezpečný.
[25]
Nenechajte, aby ste len “boli vyberaní” a mali pritom ešte pocit výnimočnosti,
že “oni si ma vybrali” - aj vy si vyberajte!
Ani
nevesta sa nevydá len tak hneď za prvého nápadníka, ktorý sa objaví pod
jej oknami; ale len za takého, ktorý spĺňa určité podmienky!
Učte sa od ušľachtilých civilizácií, ktoré rešpektujú kozmické/božie zákony a slobodnú vôľu človeka. Radi budú vašimi spoločníkmi, lebo vzťah s ľuďmi, ktorí im vychádzajú v ústrety s hravou radosťou a láskou je pre nich rovnako vzrušujúci a prináša im rovnakú, ak nie ešte väčšiu radosť ako nám.
Ale
všetky deformované a manipulatívne inteligencie, ktoré by vás chceli obťažovať,
pošlite s diamantovou rozhodnosťou a bez akejkoľvek ďalšej debaty preč,
nech si idú svojou cestou. (4) Buďte si istí, že ak vo svojom
srdci učiníte ozajstné rozhodnutie žiť pravým životom a priviniete sa k tým
šľachetným a krásnym bytostiam, o ktorých prítomnosti viete alebo ju aspoň
tušíte - máte ich ochranu, a žiadni “Zeta Retikulania” vás nebudú môcť
unášať a robiť na vás nejaké operácie. Beda len tomu, kto nevie, kam patrí,
kto nevie, čí je!
Nemá
zmysel, aby sme tu vymenovávali nejaký zoznam, že napríklad obyvatelia Plejádskych
svetov sú pre pozemšťanov celkom príjemní partneri na úrovni - a u iných
že je to zase naopak. Pretože keby ste potom v “zbožnej viere” čakali na
“Plejáďanov”, prvá nezbedná inteligencia, ktorá by vás chcela zneužiť,
by sa vám predstavila ako “Plejáďan” - a vám by nezostalo zasa nič iné,
ako spoľahnúť sa na vlastnú schopnosť rozlišovať pravé od nepravého.
Okrem toho: to, kto má k spojeniu s kým blízko, je nanajvýš individuálne. My ľudia len zdanlivo, navonok žijeme na jednej Zemi. Ale vnútorne, svojím cítením a prežívaním sme spojení každý s inou hviezdou. Bytosti z nejakej vzdialenej jagavej hviezdy sú nám neraz duševne bližšie ako ľudia, s ktorými žijeme spolu v jednom byte. V budúcich číslach Sophie sa budeme k tematike mimozemských civilizácií vracať. Uverejníme rozhovor s Plejáďankou Sashou, ktorá sa vo forme otázok a odpovedí pokúsi objasniť, ako vyzerá kontakt s pozemšťanmi z pohľadu mimozemšťanov; aké úsilie to stojí z ich strany prekonávať obranné psychické mechanizmy v kolektívnom vedomí ľudstva; a poopraví niektoré mylné interpretácie, predstavy a očakávania ľudí vo vzťahu k mimozemským civilizáciám.
Ľudstvo je na prahu dospelosti a musí prestať stavať mimozemšťanov do pozície rodičov a seba do pozície dieťaťa, ktoré očakáva od rodičov trest alebo odmenu, ktoré sa buď bojí alebo tvrdohlavo trvá na splnení svojich detinských želaní: ľudstvo musí teraz prevziať zodpovednosť samo za seba, aby sa mohlo stať rovnocenným partnerom v galaktickom spoločenstve.
Nestačí len čítať dojímavé správy a knižky o stretnutiach piateho druhu, o tom, aké je to na niektorých planétach všetko pekné a harmonické a zakončiť povzdychom, aká je to škoda, že nič podobné sa na Zemi nebude dať aplikovať, pretože sú tu úplne iné podmienky. Práve to musíme pochopiť, prečo sú na Zemi iné podmienky, v čom je táto planéta špecifická - prečo je tu taký obrovský kotol svetonázorov a náboženstiev ako na žiadnej inej planéte - musíme pochopiť, aké je poslanie Zeme medzi ostatnými planétami, načo bola vybraná - a začať podľa toho konečne konať!
Emil
Páleš
(1)
Schválne nehovoríme o racionalistoch, ale len o takzvaných racionalistoch,
lebo tí, čo tak sami seba nazývajú, sa vonkoncom nesprávajú ani racionálne,
ani logicky, ani nepredpojato.
(2)
Takáto informácia z astrálu nikdy nemôže slúžiť ako dôkazový materiál.
Ale ak sa ukáže ako pravdivá, spravidla umožňuje nečakané a rýchle
dopadnutie páchateľa, ktorému potom nezostáva už nič iné, ako sa priznať.
Stať z časopisu Sophia